Jdi na obsah Jdi na menu
 


Napísali o nás: 17 kolo

 Napísali o nás:

Eagles Ďanová - HbK Barakuda 5:1 (0:1, 2:0, 3:0)

Góly: Švábik, M. Vojt, Kučma, Pecušiak, M. Scherer resp. Fillo

Sumár:
V práve skončenom víkende, kedy bolo na programe predposledné kolo základnej časti turčianskej hokejbalovej extraligy, priniesli zápasy mužstiev odpovede na niekoľko otáznikov. Tou najpodstatnejšou z nášho pohľadu bolo definitívne vyriešenie tajničky v znení - "Eagles Ďanová bude medzi elitou aj v nasledujúcej sezóne". Akousi čerešničkou na šľahačke je naša účasť v play-off, ktorú je možné ešte matematicky ohroziť, no to by sme museli v poslednom kole dostať veľký výsledkový výprask od Záturčia a na druhej strane by museli chalani zo Sokola, či Malého Čepčínu roztrhať na cucky svojich víkendových súperov. Aj preto je náš posun v tabuľke nižšie už iba v rovine sci-fi. Pomohli tomu víkendové zápasy a aby sme neponechali nič na náhodu, tak predzápasové špekulácie sme zmietli zo stola presvedčivým víťazstvom nad jedovatou Barakudou. Poďme sa spoločne pozrieť na úvodný zápas sobotňajšieho programu...

Barakuda, vedomá si svojej nelichotivej situácie, bola odhodlaná vo vzájomnom meraní síl uspieť a pri predpoklade, že Stars podľahne Citrónu, prenechať posledné miesto práve chalanom z "Dallasu". Pri správnej konštelácii hviezd sa mohli hostia dokonca dostať na ôsme miesto, ktoré by im zaručilo trojbodové víťazstvo, vyššie spomínaná prehra Starsu a taktiež prehra chalanov zo Záturčia. Prognózy konkurenčných mužstiev sa naplnili spolovice, avšak tá hlavná - trojbodový zárez, bola na míle, aspoň podľa výsledku, vzdialená realite. Nemuselo tomu však tak byť. Hostia posilnení o Miňa Greňa, ktorý sa prišiel rozohrať pred súbojom Kométy Vrútky v Nitre zložili celkom solídnu zostavu, minimálne, čo do počtu hráčov a hoci naše mužstvo má po prestávke solídnu formu, určite si v tomto súboji verili. Náš predchádzajúci zápas sa skončil našim víťazstvom 8:3, ale spoliehať sa na podobný priebeh, čí výsledkový scenár, by bolo ako bežať hlavou proti múru. V tri body z tohto zápasu sme si verili aj my, jednak by potvrdili našu definitívnu záchranu a veľmi výrazne by nám napomohli k postupu medzi elitnú šestku, čím by sme si predĺžili sezónu minimálne o dva víkendy. Zápas viedli z pozície rozhodcov Hany a Hifi.
Úvodným vhodením na nás Barakuda vyletela a aj keď sú lietajúce ryby skôr raritou, na Sokolovni plynul scenár podľa ich pera. Naši chalani boli akýsi tvrdí, pomaly sa pohybovali, všade boli o krok za súperom a preto nemohlo nikoho prekvapiť, že bude len otázkou času, kedy hostia svoju hernú dominanciu pretavia v úvodný gól. Horela nám defenzíva, kde sme hrali zbrklo, navyše, každú ťažko vybojovanú loptu sme takmer okamžite stratili a umožnili súperovi čeriť hladinu v našom obrannom pásme. "Greňovci" vycítili našu dovtedajšiu zápasovú letargiu a hoci ich útok vedúci k otváraciemu gólu nevyzeral nebezpečne, predsa len sa skóre zmenilo v ich prospech. Predviedli sme ukážkový prepad v útoku a hoci návrat do obranných pozícii bol relatívne dobre načasovaný, na pravom krídle sa podarilo Fillovi oklamať nášho Paľa Žubora, zatiahnuť loptu do pásma, odkiaľ ju útočník hostí nahodil na bránku a moje slabé vykrytie priestoru využil na zmenu skóre - 0:1. Kto by vtedy tušil, že to bude prvý a zároveň posledný gól hostí. Okamžite po vhadzovaní som mal pocit, že Barakuda ešte zvýšila intenzitu svojej hry a v podstate si vypracovala dve veľmi slušné, po sebe nasledujúce gólové akcie. Najskôr spoza bránky dostal prihrávku Polomčák, ktorý nastrelil iba moju vyrážačku a z následnej dorážky tiesnený obrancom neprestrelil moju nohu na bránkovej čiare a chvíľu nato Sálus jemne tečoval strelu dorážajúceho spoluhráča, loptička mi lízla ľavé rameno a skončila za našou bránkou. Vycítil som, že toto nie sme my, že pôsobíme ešte dosť prispato a takto zápas nemáme šancu vyhrať. Potrebovali sme sa zlepšiť vo všetkých smeroch a trasu tejto cesty ukázala akcia, pri ktorej sa Peťo Temniak dostal zoči-voči brankárovi hostí a aj keď nezakončil gólovo, tak ukázal hosťom, že s priebehom stretnutia nie sme absolútne spokojní. V ďalších minútach tempo trošku upadlo, predovšetkým zo strany Barakudy, my sme naše motory mali celú prvú pätnásťminútovku akési zadreté. Do druhej i tretej tretiny sa muselo niečo zákonite zmeniť. A hneď prvým impulzom bolo zvolanie všetkých hráčov kapitánom do šatne, kde sme si mali povedať, ako ideme v najbližšom priebehu fungovať. Prvú tretinu vyhrala Barakuda.

Prestávkové zvýšené slovo v šatni malo byť impulzom, kedy sa konečne rozlepia všetky oči, poriadne sa zaviažu topánky a hokejky nebudeme používať iba na podopieranie sa. Naopak, sami prevezmeme iniciatívu a prinútime hostí siahnuť na dno svojich síl. Všetkým hráčom do jedného slúži ku cti, že si tieto slová zobrali k srdcu a takmer okamžite, ukrojením prvej sekundy prostredného dejstva, nastúpilo na plochu úplne iné mužstvo, než po ihrisku plúžilo v prvej tretine. Agresívne napádanie, pritvrdenie v osobných súbojoch hosťom moc nezapasovalo a aj keď sa snažili odolávať statočne každému súboju, tak očitým svedkom muselo byť jasné, že máme herne navrch. Nepísaným pravidlom zlepšeného výkonu, ktorým prevíšime svojho súpera je fakt, že s aktivitou prídu i šance. A každá šanca je pre súpera reálnou hrozbou na zmenu skóre. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Kým v prvej tretine sme sa vykúpali v teritóriu morského dravca v obavách o svoj výsledkových život v tomto zápase, tak od druhej tretiny sme povolali starého Santiaga, ktorý nám túto nepríjemnú rybu vylovil a nechal ju trápiť sa na brehu. Súpera sme zamkli v obrannom pásme, dusili ho v našich šanciach a keď sa hosťom podarilo aj získať loptičku, všetko riešili zakázaným uvoľnením, kedy hru automaticky vrátili naspäť do svojho pásma. Za svoju aktivitu sme boli nakoniec aj odmenení. Sviatočný strelec v našich radoch - Boris Švábik nikým neatakovaný na ľavom krídle, zhruba na úrovni, odkiaľ sa podarilo skórovať aj hosťom, sa pevne chopil svojej šance, napriahol a loptička sa zatrepotala v sieti - 1:1. Týmto gólom sa začala pitva Barakudy. Vedomí si svojej sily a aj skutočnosti, že Barakuda nám ako súper herne vcelku sedí, sme boli pripravený rozobrať súperovo telo do poslednej kostičky. Určite nikoho neprekvapí, keď napíšem, že hlavne Maťo Vojt chcel prelomiť svoje strelecké prekliatie a tým zhodiť zo seba bremeno, ktoré ho sprevádzalo v posledných zápasoch pripomínajúc krížovú cestu na vrch Golgota. Kým sme sa dočkali rozdielového gólu, Barakuda sa tiež pokúsila o nejaký ten útočný výpad a takmer sa jej to vyplatilo. Zle som prečítal vyhodenú loptičku, o to viac mal času pripraviť sa na úspešný zákrok. Útočník hostí ma svojim brejkom neprekvapil a hoci to nemyslel vôbec zle, počkal som si do poslednej sekundy a vystavil do dráhy lopty ľavý betón. Pochvalu som si však nevyslúžil, správne vyhodnotenie situácie, ktorá brejku predchádzala, mohla tejto hrozbe predísť. Podvedome som však nabrúsil kosu, ktorú držal v rukách Maťo Vojt, ktorý sa prekľučkoval až k brankárovi hostí, prvou strelou si loptičku nahodil o jeho výstroj a vzápätí sa radoval z gólu. Priznám, z mojej strany nebolo vidieť, ako Maťo gól dosiahol a aj keď hostia reklamovali úmyselné kopnutie do loptičky, tak rozhodcovia po porade gól uznali - 2:1. V tom momente som chápal ich frustráciu a vonkoncom by som si neprial, aby boli poškodení, skutočnosť však bola taká, že sme sa ujali vedenia a hosťom začalo tiecť do galoší :D Možnosť vyrovnať im ponúkol Mišo Mareta, ktorý sa síce snažil obhodiť si hosťujúceho beka, avšak pri prehmate hokejky vyletela Michalova čepeľ nebezpečne do jeho tváre a verdikt rozhodcu bol nemilosrdný, hoci spravodlivý. Od trinástej minúty nás čakala 120 sekundová hra v početnej nevýhode. Ak Barakuda sledovala naše predchádzajúce zápasy, predovšetkým hru v oslabení, navyše v prostrednej časti, nepotrebovala kalkulačku, aby si vyrátala, že na využitie tejto výhody jej ostane 5 sekúnd v záverečnej tretine :D A priebeh ich presilovky, resp. nášho oslabenia tomu jasne nasvedčoval. Mimoriadnou aktivitou sme hru držali ďaleko od našej bránky a tým neumožnili súperovi zamknúť nás v obrannom pásme, nieto ešte pohotovo zakončiť. Druhá tretina skončila našim víťazstvom 2:0.

Prestávku opäť vyplnila krátka porada v šatni, kde sme si povedali uznanlivo, že toto je hra, ktorú musíme predvádzať, že takto musíme pomáhať navzájom jeden druhému a výsledok sa musí dostaviť. Boli sme pripravení zápas nenaťahovať dlhšie, než o nasledujúcich pätnásť minút. Partia okolo Miňa Greňa šípila vo vzduchu problémy, hráči sa postupne začali v našich "sedliackych" bažinách topiť a jedno kolo pred koncom základnej časti sa spoliehať na výsledkové kolapsy iných by bolo akousi "Road to perdition" (cestou do zatratenia) - podobnosť s filmom s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe čisto náhodná :D Navyše, stále v okolí nášho močiara smrdelo dvojbodové manko na predposledné miesto. Cieľ bol teda jasný, čo najskôr sa vrátiť do zápasu streleným gólom a z koženého pohárika vyhodiť šesť kociek s jednotkou na "titulnej" strane. Do karát nahrávalo hosťom aj počasie, predovšetkým poloha slnka na oblohe, ktoré znepríjemňovalo hlavne môj výhľad, no spoliehať sa na žiarenie našej najväčšej hviezdy by mohlo spôsobiť ohrev vody natoľko, že náš lov by sa zmenil na honbu mŕtveho dravca. Klinčekom do vlastnej rakvy mala byť aj vlastná oslabovka, ktorá by v prípade nášho pokorenia hosťujúceho gólmana po tretíkrát zrejme definitívne pochovala nádeje hostí na úspešné ťaženie v tomto zápase. Úvod oslabenia tomu ešte nenasvedčoval, keď sa Barakude pomerne rýchlo podarilo odpáliť loptičku cez celé ihrisko, z následného založenia protiútoku však Maťo Vojt zachytil ďalší pokus o vyhodenie hostí, pred bránkou našiel osamoteného Maťa Kučmu, ktorý si elegantne vychutnal brankára hostí a prinútil ho kapitulovať do tretice - 3:1. Symbolicky tretí Maťov gól v treťom zápase znamenal navýšenie strelených gólov na cifru tri. Tu už to s hosťami vyzeralo zle nedobre a keď následne po buly dostal šancu navýšiť skóre Jano Pecušiak, čím by si otvoril strelecký účet v tomto ročníku, nemohol Pece danú skutočnosť nevyužiť. Hoci na dvakrát a so šťastím, predsa len prepasíroval štvrtýkrát loptičku do bránky hostí. Tu už bolo aj chalanom z Barakudy jasné, že pravdepodobne odídu z tohto zápasu ako porazení, tak v zúfalej snahe ešte čo-to s výsledkom urobiť vysunuli do útoku aj oporu zadných radov Miňa Greňa. A hoci Milan bojoval, čo mu sily stačili, pripadal mi osamoteným vojakom v poli, ktorý nemohol uspieť proti našim vojakom. S jeho streľbou zo stredných vzdialeností som si pohodlne poradil, navyše, bez potreby prerušiť hru a keď v jednej z posledných tutoviek neprestrelil moje betóny ani Polomčák, tak bolo definitívne jasné, že zvyšné minúty budú pre Barakudu v tomto zápase ich labuťou piesňou. Jej melódiu ešte sfalošnil Mišo Scherer, ktorého ideálne medzi kruhmi našiel bojovne naladený Maťo Babej backhandovou prihrávkou od ľavého mantinelu a túto "dokonalú" ponuku na dezert si Mišo vychutnal zlízaním taniera v podobe piateho gólu v bránke hostí. Zavrel oči, napriahol a lopta vymietla pavučinku v ľavom vinkli hosťujúceho gólmana - 5:1! Záverečné zhruba tri minúty sme dohrali v exhibičnom tempe, nič nebránilo spontánnej radosti za podčiarknutím istoty záchrany. "Poprestávkovú" formu sme pretavili v zisk ďalších dôležitých troch bodov. V blízkom pohostinstve sa mohli na nás tešiť.

Povedal po zápase:
Maťo Kučma (strelecký guru posledných vystúpení): Víťazstvo v sobotné ráno chutí dvojnásobne. Jednak preto, že som sa strelecky podieľal na trojbodovom zápise a rovnako tak preto, že vidím a dokonca aj vnímam sobotné dopoludnie. Ešteže mám v tíme takých dobrých spoluhráčov. Predovšetkým sa musím poďakovať spoluhráčovi z útoku Maťovi Vojtovi, ktorý mi uviazal na krk v piatok večer reťaz a hoci sa mi s ňou podarilo vybehnúť vonku, tak jej dosah končil tesne pred dverami do Šanghaja :D Túto moju ústretovosť mi musia chalani vynahradiť. Ináč prídem nabudúce na kašu :D

 

vypracoval: Dušan Ilovský